Artur Gevorkyan a jeho firma z Vlkanovej pri Banskej Bystrici zamierili zo štartovacieho trhu na hlavný trh pražskej burzy. Na čerstvé zdroje od investorov si však svojský podnikateľ pôvodom z Arménska chce ešte počkať.
„Mami, ten ujo zase beží holý,“ zareagovalo dievčatko, keď podnikateľ Artur Gevorkyan práve prechádzal okolo. Teplomer ukazoval -5 °C a hodiny 5.05 hod ráno.
Zakladatel firmy obchodovanej na pražskej burze si takto zvykol zabehať odvtedy, ako sa na pracovnej ceste vo Švédsku potreboval prevetrať, ale okrem obleku a košieľ nemal so sebou nič. Len krátke nohavice, tenisky a ponožky. Tak sa prezliekol, ehm vyzliekol, a išiel. Potom opäť. Ešte raz, znova a už len tak.
„Behám každý deň dvadsať minút. Kým som neochorel na covid, celý rok som behal iba v ,kraťasoch‘. Niektoré deti sa síce zvykli sťažovať, ale kým nebolo chladnejšie ako mínus desať stupňov, vrchnú vrstvu som nepotreboval,“ opisuje Gevorkyan.
Jeho svojský prístup nevyráža dych len deťom v okolí Banskej Bystrice, rovnako nekonvenčný je aj v prístupe k podnikaniu. Ako majiteľ a šéf jednej z mála tunajších firiem sa rozhodol financovať svoju expanziu vstupom na burzu. Na tej pražskej bol dokonca prvý zo Slovenska – a chystá sa v tom pokračovať.
Kam až môže narásť európsky líder v odbore práškovej metalurgie, ktorého trhovú kapitalizáciu pražská burza vyčísľuje na vyše štyri miliardy českých korún, teda viac ako 160 miliónov eur?
Disciplína
Je utorok, 4:44 hodín ráno a v bytovke na banskobystrickom sídlisku práve zvoní budík. Je január, tma a všade ticho. Do stretnutia s dievčatkom zostáva dvadsať minút.
Artur Gevorkyan vypína budík, vstáva a začína svoj dvojhodinový ranný rituál, ktorý si časom vyladil podľa seba a reakcií susedov. Najskôr navštívi kúpeľňu, prezlečie sa, ide si zabehať, po návrate si zacvičí na hrazde, urobí tridsať ,,brušákov“, dá si studenú sprchu a vypije čerstvú šťavu. Odchádza.
„Žiť v paneláku nie je ,sranda‘. Mám ploché nohy a problémy s chrbticou. Každý deň musím cvičiť, aby som sa držal vo forme a nemal bolesti. Cvičím však pred prácou a susedia sa z toho veľmi netešia,“ približuje 59-ročný Gevorkyan.
„Susedom o dve poschodia vyššie sa narodilo dieťa a poprosili ma, aby som skoro ráno nehrkotal s odšťavovačom, lebo im zobudím dieťa. Ďalší susedia sa mi ozvali, aby som necvičil o piatej ráno s vibrotrenažérom,“ pokračuje Armén, ktorý ešte donedávna vstával o 4:14 hod. Odkedy však s firmou vstúpil na burzu, dopraje si polhodinu spánku navyše.
Na Slovensku žije a podniká od roku 1996, kedy k nám presťahoval výrobu z ukrajinského Charkova. Vyštudoval tam letecké inžinierstvo na vojenskej akadémii a založil aj svoj prvý metalurgický podnik. Dnes vo firme pracuje aj jeho manželka, ktorá pomáha s financiami, a syn zodpovedný za kvalitu výroby. Ako šéf pracuje v priemere 70 hodín týždenne vrátane víkendov, manželka niekedy ešte viac.
Výlet do burzového sveta
,,Obvykle pracujem do štvrtej a potom si urobím prestávku. Po vstupe na burzu sa však začalo diať to, že manželka o toľkej hodine ešte nemala hotovo a nemohla odísť. Čo je to za firmu, kde ostatní pracujú viac ako majiteľ?“ zamyslí sa Gevorkyan.
K manželke preto prijali nových ľudí a postupne ju odbremeňujú, aby mohla pracovať menej a aby nehrozilo, že si nebudú môcť ísť po práci spolu zaplávať. Keď potom prídu domov, prestávka sa končí a energický Armén pracuje ďalej.
Vysvetľuje to otcovými slovami, ktorý mu často hovoril, že ak niekto potrebuje od práce dovolenku, robí zlú robotu a treba ju zmeniť. Párkrát to už prerástlo do podoby, že pracoval štyridsať hodín vkuse. Aj preto je takmer nemožné stretnúť ho inde ako vo firme alebo pri aktivitách spojených s prítomnosťou na burze.
„Odmietam asi deväťdesiat percent všetkých pozvánok. Nikde nechodím. Keď mám čas, radšej som s manželkou a ideme do sauny alebo si zaplávať. Chýbame si jeden druhému, aj keď robíme v jednej firme,“ usmieva sa Gevorkyan.
Keď už sa rozhodne nejakú pozvánku prijať, väčšinou je na nej pražská adresa. Odkedy na pražskej burze vymenil sedemnásť percent svojej firmy za emisiu vo výške viac ako 29,5 milióna eur, v Prahe je niekoľkokrát do mesiaca.
„Na burze nepredávate výrobky, ale svoje meno. Treba sa oň starať. Chodím preto na rozhovory, stretnutia, konferencie, nahrávania podcastov a podobne. Na Václaváku som teraz častejšie ako v Banskej Bystrici na námestí,“ vymenúva čerstvý člen regulovaného trhu Prime pražskej burzy, na ktorý sa ako historicky prvá firma dostali vlani v decembri priamo zo Startu, keď preskočili stredný trh Standard.
Hodnota akcií firmy sa za jeden a pol roka od vstupu na „štartovací“ trh nezmenila takmer vôbec. Nestúpala, neklesala, celý čas sa držala okolo hodnoty 248 korún za kus, smerom nahor sa vychýlila až tesne pred koncom roka. Takmer polovica emisie je pritom v rukách drobných investorov, ktorí zvyknú byť náchylnejší na impulzívne rozhodnutia a náhle predaje.
„Na rast ceny musí byť živý trh. Investori musia predávať, aby iní mohli nakupovať. Oni však predávať nechcú, ani tí najmenší,“ vysvetľuje Gevorkyan.
Do jeho príbehu sa rozhodlo v úvodnej fáze investovať nielen štyritisíc ľudí v Česku, ale aj časť zamestnancov, z aktuálnych stoosemdesiat ľudí zhruba štyridsať. „Bolo to viac ako akékoľvek ocenenie. Kolegovia do nás investovali svoje úspory, a to aj napriek náročným spoločenským časom spojeným s vojnou a pandémiou,“ spomína šéf firmy.
Slovenská spoločnosť s arménskym vedením sa tak ocitla na trhu Start s firmami ako napríklad e-shop Pilulka, výrobca mestského mobiliáru mmcité, reštauračná sieť Coloseum či predajca vlasovej kozmetiky Bezvavlasy. Už od úvodu však bolo jasné, že sa tam dlho neohreje, pretože bola väčšia ako ktorákoľvek iná firma. Napriek tomu vníma zakladateľ Gevorkyanu toto obdobie ako nevyhnutné.
„Bolo správne začať na trhu Start, pretože má jednoduchšie podmienky. Už po IPO (Initial Public Offering – počiatočná verejná ponuka, pozn. red.) sa nám však ozvali z viacerých zahraničných fondov, že je škoda, že nie sme na väčšom trhu, lebo nás nemôžu nakupovať,“ približuje Gevorkyan dôvod nedávneho presunu na hlavný trh burzy v Prahe.
Získaný kapitál použili na výstavbu nových priestorov, kúpu generátorov na dusík a vodík a refinancovanie najdrahších úverov. Naplánovaná je aj stavba ďalšej haly a dokončenie vlastnej fotovoltickej elektrárne, vrátane batériového systému a trafostanice. „Všetky prostriedky sme preinvestovali na Slovensku. Menšia časť z 29,5 milióna eur išla na splatenie existujúcich úverov,“ prezrádza Gevorkyan.
Popri novom vývojovom stredisku vo Viedni zostáva sídlo firmy aj naďalej v priemyselnom parku vo Vlkanovej, kde teraz zo Švédska sťahujú celú fabriku inej výrobnej firmy. Po častiach k nim kamióny prevážajú jednotlivé linky a vyzerá to tak, že nebudú posledné. Vybavovali to dvanásť rokov a ďalšie podobné projekty majú rozpracované ešte dlhšie.
V spoločnosti Erste, ČEZ i Kofoly
Prechodom na trh Prime má líder v odbore práškovej metalurgie vedľa seba spoločnosti od ČEZu s trhovou hodnotou 535 miliárd korún (22 mld. eur) cez Erste Group Bank, Komerční banku, Monetu Money Bank, Českú zbrojovku až po Kofolu s kapitalizáciou šesť miliárd korún (240 mil. eur).
Kým na trhu Start bol priveľký, tu by mohol mať zas opačný problém. Nie je to pre neho príliš veľké sústo a necíti sa pri nich s tržbami 58,6 milióna eur z roka 2022 ako chudobný príbuzný? „Vôbec nie. Budeme dôstojné doplnenie hlavného trhu. Je to dobré aj pre pražskú burzu, pretože pri firmách s dobrým potenciálom bude rásť rýchlejšie aj celá burza,“ hovorí nováčik na trhu Prime.
Krátko po presune emisie na Prime trh sa dostanú akcie aj na Burzu cenných papierov v Bratislave. Termín je vo februári tohto roka. Gevorkyan však nevydáva nové emisie ani ich nesťahuje z pražskej burzy, zatiaľ ide len o formu duálneho listingu a prípravu na budúce kroky.
„Sú to pre nás dve udalosti spojené do jednej. Urobili sme tak predovšetkým z dôvodu vysokých nákladov a komplikovanej administratívy, čo sa nám nechcelo podstúpiť na dvakrát,“ prezrádza Gevorkyan a dodáva, že náklady spojené so vstupom na burzu a následnými zmenami sa počítajú v desiatkach až stovkách tisíc eur. Bolo lacnejšie urobiť to naraz.
Pre slovenských investorov je v príchode na bratislavskú burzu najväčšia výhoda v tom, že investovať už nemusia v českých korunách, ale bez konverzie v eurách. Priekopník tým zároveň vysiela pozitívny signál aj ostatným slovenským firmám. „Chceme im ukázať, že existuje aj takáto forma financovania, nie iba prostredníctvom bánk,“ prízvukuje Gevorkyan.
Keď o tom na burze rokoval, urobil ďalšiu z vecí, ktorá je typicky gevorkyanovská. Uprostred stretnutia sa postavil, všetkým sa ospravedlnil a poprosil ich o 30-sekundovú prestávku.
„Potrebujem urobiť desať kľukov,“ oznámil a odložil si sako. Pre bolesti chrbtice kľukuje viackrát do dňa a takmer vždy, keď nejaké stretnutie trvá príliš dlho. Dve prestávky si musí urobiť aj cestou z Vlkanovej do Prahy a podpery na kliky má rozmiestnené vo firme aj v každej zasadačke.
Rast, expanzia a nové nákupy
A aké má svojský podnikateľ ďalšie plány? Už tento rok by sme chceli mať trhovú kapitalizáciu na úrovni Kofoly a náš plán je priblížiť sa do niekoľkých rokov Českej zbrojovke (740 mil. eur),“ predpovedá Gevorkyan. Firma od založenia podľa neho nepretržite rastie. Nepochybuje preto ani o tom, že by sa im nemalo podariť získať ďalšiu investíciu vo výške najmenej 50 miliónov eur.
Artur Gevorkyan si je istý svojím plánom predovšetkým vďaka jedinečnosti jeho firmy. Vytvára produkty na mieru pomocou unikátnej technológie. Niektoré kovy sa totiž nedajú zlievať, navyše odlievaním i frézovaním vznikajú menej kvalitné a menej presné výrobky, ako keď nasypete kovový prášok do formy, vylisujete a zapečiete.
Aj vďaka vysokej kvalite sú medzi zákazníkmi firmy ako Siemens, Porsche, John Deere, Hugo Boss, Bentley či Versace. Ročne pre nich vyvinie viac ako stopäťdesiat nových produktov a mesačne vyrobí viac než sedem miliónov súčiastok. Pre niektorých sú mimoriadne dôležitým dodávateľom, výrobky im vo Vlkanovej nielen vyrábajú, ale aj vyvíjajú.
„Aktuálne nepotrebujeme tak veľa peňazí, preto nevydávame nové emisie. Presun na pražskej burze je len príprava na budúce SPO (Secondary Public Offering). Teraz by sme získali možno 10 až 12 miliónov eur, čo by sa nám neoplatilo. Urobíme to až v okamihu, keď budeme väčší a bude reálne získať podstatne viac,“ prezrádza šéf spoločnosti.
Pri vstupe na burzu mali podľa analytickej správy obchodníka s cennými papiermi BH Securities naplánované tržby na rok 2022 vo výške 58,5 milióna eur a v roku 2026 na takmer 115 miliónov eur. Sám Gevorkyan sa však pozerá ešte ďalej. „Plán je vyrásť o päť až sedem rokov na tržby 400 miliónov eur ročne, teda približne sedemnásobok aktuálneho objemu,“ hovoril ešte začiatkom roka 2022.
V roku 2022 odhad vyšiel takmer presne, keď Gevorkyan vykázal tržby 58,7 milióna eur. Za rok 2023 očakávajú nárast tržieb aj EBITDA, teda hrubý zisk pred odpismi, úrokmi a amortizáciou, o približne tridsať percent. Predpokladaný vývoj tak zatiaľ plnia ukážkovo.
Budúcu novú investíciu plánuje využiť na výraznejší rozvoj na zahraničných trhoch a prípadný nákup konkurencie. Prvými destináciami by sa mali stať USA a Mexiko, kde má firma podľa Gevorkyana už toľko zákazníkov, že lacnejšie by bolo vybudovať tam výrobu ako výrobky dovážať. Voziť tam dokonca nechcú ani stroje, uprednostňujú kúpu hotovej výroby.
Keď tam lieta, vyhýba sa odbavenej batožine a snaží sa pobaliť do príručnej. To bol dôvod, prečo mu dávnejšie vo Švédsku chýbalo tričko a musel sa naučiť behať bez neho. Oželieť musel nielen tričko, ale v rámci optimalizácie obsahu batožiny časom aj žehličku.
„Kedysi som si bral aj tú, ale je to váha navyše a hlavne, je to len služobná cesta. Nejdem sa ženiť, tak partneri musia prežiť, keď budem mať niečo pokrčené,“ hovorí Gevorkyan.
Ak príde debata na investovanie, máte len dve možnosti. Byť tým, kto akcie nakupuje, alebo tým, ktorého akcie nakupujú. Artur Gevorkyan pozná len druhú možnosť. Nevlastní akcie žiadnej firmy okrem vlastnej. Má v nej sedemdesiatsedem percent, zvyšných sedemnásť vlastnia investori na Burze cenných papierov v Prahe a necelé tri percentá zhodne investičné fondy BHS Private Equity Fund a Jeremie Co-Investment Fund.
„Kupovať akcie iných firiem sa neoplatí. To by bolo ako vyrábať sladidlá z kaučuku, pričom sám by som mal naturálny med. Naša firma sa zhodnocuje okolo dvadsiatich percent ročne. Čo mi vie zaručiť, že iná firma bude mať podobný rast a budem sa môcť spoľahnúť, že ju vedú správni ľudia?“ pýta sa Gevorkyan.
Celý rozhovor nájdete tu.